Improvizované luky
V tomto oddiele budem popisovať hlavne improvizované luky zo surového dreva rôznych dĺžok, dizajnov a z rôznych drevín, a hlavne uvediem ich výkon. Spomeniem tu aj luky z dreva viac-menej sušeného, ale len hrubo opracované a netvarované ale hlavne ponechané a používané vo vlhkom alebo prírodnom prostredí. Tieto informácie budú veľmi užitočné pre ľudí nemajúcich prístroj na meranie rýchlosti šípov a ktorí chcú vedieť, aký približný výkon bude mať luk, ktorý by si v prípadne nutnosti chceli narýchlo zhotoviť a použiť.
Nevýhodou surového dreva je hlavne jeho vysoká hmotnosť a "pomalosť". Jeho výhodou zas to, že väčšinou znesie väčší ohyb ako drevo suché. Mnohých by určite lákalo logicky použiť krivú palicu na výrobu luku, ale deflexného. Je to v poriadku, ak jej vnútorná strana je z tlakového dreva alebo vonkajšia z ťahového a dané drevo nemá v priemere veľkú pevnosť v ťahu či tlaku (napr. niektoré ihličnany a vŕbovité...). Mnohé u nás bežné listnaté kry a stromy však poskytujú dosť pevné drevo na to, aby sa z nich dali vyrobiť jednoduché reflexné luky a tým aj minimalizovať negatívny vplyv veľkého obsahu vody v dreve na výkon luku. Napr. svíb, kým je surový, je veľmi vhodný na výrobu úzkych, hrubo opracovaných, krátkych reflexných lukov s dvojnásobnou alebo aj menšou dĺžkou v porovnaní s náťahom (pre dosiahnutie čím vyššej účinnosti). Po vysušení je svíb slabý v tlaku, potom je vhodný už len na dlhšie luky s menším náťahom alebo na veľmi ploché luky.
Na obrázkoch nižšie je svíbový konár, z ktorého som urobil luk, ktorý ako prvý opíšem.
Konár bol dlhý cca 148 cm a jeho priemer pri hrubšom konci bol 5 cm, čo je pre svíbový polotovar na výrobu luku príliš veľa - značne to predlžuje čas potrebný na jeho výrobu, ale na druhej strane, ak má výrobca viac času, luk môže byť plochší.
Luk som vyrobil iba pomocou jedného veľkého noža. Najprv som konár osekával, potom orezával a nakoniec ešte hrubo oškrabal. Po približne 50 minútach práce bol luk takmer na svete.
Prvýkrát som ho pokusne napol, aby som zistil, kde ho ešte mám opracovať.
Luk som nechal napnutý a tak som pravé (vrchné pri streľbe) rameno pri jeho konci ešte mierne stenšil. Po desiatich minútach dodatočného orezávania a oškrabávania som dostal luk s mojim obľúbeným asymetrickým dizajnom, ktorý pri mojom spôsobe streľby predlžuje jeho životnosť. Luk nie je zďaleka dokonalý (napr. spodné, na dolnom obrázku ľavé rameno luku sa neohýba plynule), v časovej tiesni sa ani iný spraviť nedá.
Luk je v napnutom stave približne 140 cm dlhý a pri náťahu zhruba 71 cm mal napínaciu silu asi okolo 300N odhadom.
Najprv som ním (na rozcvičenie) vystrelil do diaľky zopár tréningových šípov (s hmotnosťou okolo 33 - 40 gramov) pri nižšom náťahu (asi 60 cm), doleteli do vzdialenosti najviac takých 140 - 145 metrov. Ťažšie šípy doleteli samozrejme ďalej ako ľahšie, čo je typické pre luky s ťažkými ramenami (rozdiel v rýchlostiach šípov bol nepatrný, preto ťažšie šípy s väčšou hybnosťou a lepším balistickým koeficientom dopadali vo väčšej vzdialenosti). Potom sa dostal na rad merač rýchlosti striel. Na meranie som použil dva šípy: 30 gramový a 51 gramový. Chronograf som mal položený nízko nad zemou, takže kvôli dĺžke luku nie všetky výstrely boli dokonalé. Rýchlosti ľahšieho šípu sa pohybovali okolo 160 fps, čiže okolo takých 48 - 49 m/s. V najlepšom prípade som dostal rýchlosť 163,5 fps - 49,8 m/s a kinetickú energiu mierne cez 37 J. Luk s každým výstrelom slabol. S ťažším šípom som dosiahol rýchlosti len okolo 135 fps, v najlepšom prípade mierne cez 138 fps, čiže cez 42 m/s a energiu prakticky 45 J, teda s ťažkým šípom so štíhlym a dobre nabrúseným hrotom by bol luk teoreticky vhodný na lov akejkoľvek stredoeurópskej zveri. Ťažší šíp pri streľbe do diaľky doletel do vzdialenosti najviac 135 - 137 metrov (pomerne veľké operenie a široký hrot - nábojnica).
Spodné rameno luku bolo po hodine streľby mierne zdeformované, čo tiež uberalo z výkonu, no luk sa po odopnutí tetivy okamžite ohol späť do mierneho reflexu.
Potom som na luku mierne vysušil/opálil konce nad ohňom, na dĺžke okolo 20 cm. Mal som v pláne ich opáliť poriadne, no kvôli časovej tiesni k tomu nedošlo. Luk po vychladnutí a napnutí zas vyzeral o niečo lepšie.
Takto upravený luk mi dal s ťažkým šípom najvyššiu rýchlosť 139,3 fps, čiže 42,5 m/s a energiu blížiacu sa 46 J.
Luk ani po dvoch hodinách streľby stále celkom nestratil svoj reflex.
Konár bol dlhý cca 148 cm a jeho priemer pri hrubšom konci bol 5 cm, čo je pre svíbový polotovar na výrobu luku príliš veľa - značne to predlžuje čas potrebný na jeho výrobu, ale na druhej strane, ak má výrobca viac času, luk môže byť plochší.
Luk som vyrobil iba pomocou jedného veľkého noža. Najprv som konár osekával, potom orezával a nakoniec ešte hrubo oškrabal. Po približne 50 minútach práce bol luk takmer na svete.
Luk som nechal napnutý a tak som pravé (vrchné pri streľbe) rameno pri jeho konci ešte mierne stenšil. Po desiatich minútach dodatočného orezávania a oškrabávania som dostal luk s mojim obľúbeným asymetrickým dizajnom, ktorý pri mojom spôsobe streľby predlžuje jeho životnosť. Luk nie je zďaleka dokonalý (napr. spodné, na dolnom obrázku ľavé rameno luku sa neohýba plynule), v časovej tiesni sa ani iný spraviť nedá.
Najprv som ním (na rozcvičenie) vystrelil do diaľky zopár tréningových šípov (s hmotnosťou okolo 33 - 40 gramov) pri nižšom náťahu (asi 60 cm), doleteli do vzdialenosti najviac takých 140 - 145 metrov. Ťažšie šípy doleteli samozrejme ďalej ako ľahšie, čo je typické pre luky s ťažkými ramenami (rozdiel v rýchlostiach šípov bol nepatrný, preto ťažšie šípy s väčšou hybnosťou a lepším balistickým koeficientom dopadali vo väčšej vzdialenosti). Potom sa dostal na rad merač rýchlosti striel. Na meranie som použil dva šípy: 30 gramový a 51 gramový. Chronograf som mal položený nízko nad zemou, takže kvôli dĺžke luku nie všetky výstrely boli dokonalé. Rýchlosti ľahšieho šípu sa pohybovali okolo 160 fps, čiže okolo takých 48 - 49 m/s. V najlepšom prípade som dostal rýchlosť 163,5 fps - 49,8 m/s a kinetickú energiu mierne cez 37 J. Luk s každým výstrelom slabol. S ťažším šípom som dosiahol rýchlosti len okolo 135 fps, v najlepšom prípade mierne cez 138 fps, čiže cez 42 m/s a energiu prakticky 45 J, teda s ťažkým šípom so štíhlym a dobre nabrúseným hrotom by bol luk teoreticky vhodný na lov akejkoľvek stredoeurópskej zveri. Ťažší šíp pri streľbe do diaľky doletel do vzdialenosti najviac 135 - 137 metrov (pomerne veľké operenie a široký hrot - nábojnica).
Spodné rameno luku bolo po hodine streľby mierne zdeformované, čo tiež uberalo z výkonu, no luk sa po odopnutí tetivy okamžite ohol späť do mierneho reflexu.
Potom som na luku mierne vysušil/opálil konce nad ohňom, na dĺžke okolo 20 cm. Mal som v pláne ich opáliť poriadne, no kvôli časovej tiesni k tomu nedošlo. Luk po vychladnutí a napnutí zas vyzeral o niečo lepšie.
Takto upravený luk mi dal s ťažkým šípom najvyššiu rýchlosť 139,3 fps, čiže 42,5 m/s a energiu blížiacu sa 46 J.
Luk ani po dvoch hodinách streľby stále celkom nestratil svoj reflex.
Neskôr, keď budem mať čas, tu pridám informácie o ďalších lukoch. Už sa naozaj chystám. Použijem ďalšie naše bežné dreviny.