Main | Registration | Login Welcome Guest | RSS
OBSAH

Ricín a príbuzné toxíny

Ako príbuzné toxíny mám na mysli abrín, volkenzín, viskumín (áno, áno, tento je z nášho imela bieleho), modecín, pulchelín, lanceolín, stenodaktylín, riproximín, aralín.... Aby som spomenul tie najtoxickejšie. Budeme sa hlavne zaoberať ricínom, keďže sa u nás ricínovníky bežne pestujú (aj ja som ho pestoval, za leto mi stihol narásť cca až do 3 m výšky). Je to jeden z najúčinnejších rastlinných toxínov, ale najúčinnejší z toxalbumínov by mohol byť asi ten stenodaktylín:

Okolo ricínu sa tak zábavne teoretizovať a experimentovať nedá ako pri hnilobných šípových jedoch, takže srandy nebudú, ani nejaké rozpisovanie sa. Buď je prečistený viac alebo menej, to je celé. Väčšina dostupných improvizovaných postupov jeho získavania asi vychádza z tohto patentu: US 3060165. Jeho rozpustnosť vo vode umožňuje ľahkú extrakciu. V tuhom stave sa potom získa vysolením z roztoku. Pred tým sa dá z pomletých semien olej odstrániť aj riedidlom/rozpúšťadlom. Bežnými metódami sa dá získať v množstve 100-200 mg/100 g semien ricínovníka, čo by bolo kvantum otrávených šípov (pre porovnanie, abrínu sa dá podobnými spôsobmi získať zo semien ružencovca obyčajného takmer o polovicu menej):

Toxicita ricínu a príbuzných RIP-ov (druhý obrázok s popisom účinku):

Z popisu otravy asi už niektorí uhádli, že v prvom prípade išlo o Georgi Markov-a. Zaujímavé čítanie o jeho prípade: GEORGI MARKOV - DEATH IN A PELLET.

(Ne)výhodou je možná imunizácia proti toxalbumínom, hoci aj primitívnym spôsobom:

Po vniknutí smrteľnej dávky ricínu do tela sa príznaky otravy prejavia až po niekoľkých hodinách, smrť nastáva najskôr za 10 hodín, aspoň u zvierat. Na rýchlosť pôsobenia má vplyv aj telesná teplota, pri vyššej nastáva smrť skôr:

Nejaké papiere a knihy:

Understanding Ricin from a Defensive Viewpoint

Ricin poisoning and forensic toxicology

JEQUIRITY BEAN and ABRIN

Toxicity of abrin and ricin in mice and dog

Isolation and Characterization of Viscumin, a Toxic Lectin from Viscum album L. (Mistletoe)

Modeccin, the Toxin of Adenia digitata. PURIFICATION, TOXICITY AND INHIBITION OF PROTEIN SYNTHESIS IN VITRO

ISOLATION AND PARTIAL CHARACTERISATION OF HIGHLY TOXIC LECTINS FROM ABRUS PULCHELLUS SEEDS

Characterization of highly toxic type 2 ribosome-inactivating proteins from Adenia lanceolata and Adenia stenodactyla (Passifloraceae)

Knihy:

Ricin and Shiga Toxins

Ribosome-inactivating Proteins

Toxic Plant Proteins

 

Kýchavica biela

Kýchavica biela obsahuje viacero alkaloidov, no najtoxickejší je protoveratrín (je to vlastne zmes dvoch alkaloidov):

Šípové jedy z kýchavice bielej boli aspoň v západnej Európe najobľúbenejšie (určite hlavne pre rýchlosť akou účinkovali):

Tu je ten návod v angličtine (a kniha Arte de ballesteria y monteria):

Aj Kelti radi používali kýchavicovým extraktom otrávené šípy pri love zveri (vraj aj mäso uloveného zvieraťa bolo potom podľa nich jemnejšie, len museli k ulovenému zvieraťu dobehnúť čím skôr a mäso okolo šípu vyrezať, aby sa jed nedostal do celého tela, ale toto sa robilo aj pri iných jedoch a v mnohých kútoch sveta. A k tropánovým alkaloidom sa dostaneme neskôr):

Keďže sa postup výroby jedu zachoval, asi sa veľmi o kýchavici rozpisovať netreba. Iba že by niekto chcel izolovať protoveratrín: napr. patent US2720522.

 

Akonitín a príbuzné alkaloidy prilbíc

Akonitín je hlavný alkaloid prilbice modrej. Prilbíc je po svete niekoľko stovák druhov a obsahujú rôzne alkaloidy, niektoré účinnejšie, niektoré menej alebo vôbec. Akonitín je len niekoľký v poradí za najtoxickejšími (a to je jeho toxicita porovnávaná s toxicitou sarinu - áno, v porovnaní napr. s botulotoxínom, pomerne nízka toxicita. Na prírodu nemáme.). Asi najjedovatejšia je prilbica A. ferox, obsahujúca pseudakonitín, ktorý je pre cicavce minimálne 2-krát toxickejší ako akonitín. Ako minimálna smrteľná dávka akonitínu pre človeka sa uvádza cca 2 mg, väčšinou je ale uvádzané, že je to dávka orálna. Avšak aj menšie množstvo by teoreticky mohlo byť smrteľné pri vhodnom spôsobe vniknutia do tela, na vhodnom mieste:

Test jedu:

V Európe, pri love zveri, zdá sa, dávali prednosť jedom z kýchavice pred prilbicovým, možno aj preto, že prilbicový jed v mäse spôsoboval to mravenčenie a tŕpnutie pri konzumácii, ak sa stihol rozšíriť skrz cievy do mäsa, samozrejme ešte len v nepatrnom subletálnom množstve, čo si myslím bolo bežné, takisto ako aj s kýchavicou, no tá asi chuť len zlepšovala. Ale možno že ten keltský šípový jed "Limeum" bol prilbicový (koreň toho keltského slova to azda naznačuje, presnejšie naznačuje miesta, kde prilbice zvyknú rásť), vlastne Limeum by mala byť rastlina, jed z nej bol nazývaný Galmi vraj ako "jelení jed" - ak bol určený hlavne alebo len na jeleňov, určite obsahoval toxín alebo zmes toxínov, na ktoré sú práve jelene, respektíve prežúvavce najcitlivejšie (Kelti hlúpi neboli), teda z toho by sa dalo po troche pátrania po internete vydedukovať jeho približné zloženie (o otravách dobytka je toho veľa a vieme, ak sú informácie od Plínia pravdivé, že množstvo určené na šíp, predpokladám že smrtiace, no mohlo byť len inkapacitačné, podané orálne, zviera nezabije, ale vyvolá "šialenstvo") - skúsim to a ak niečo nové vydedukujem, neskôr to tu spomeniem (ozvalo sa mi niekoľko ľudí, ktorí tiež pátrajú po tom jede, niektorí žijúci bližšie k Tatrám, ktorí boli ochotní urobiť nejaké testy s rastlinami, ku ktorým ja nemám bežne prístup a nepestujem ich. Takže sa možno dostaneme k cieľu skôr. Informácie sú zverejnené len na fóre, sú dosť delikátne, nevhodné pre každého). Ale možno jelením jedom bol nazývaný len preto, že v tom čase, na tom mieste, bolo z väčšej lovnej zveri jeleňov najviac, takže tie sa lovili a len na tie sa používali otrávené šípy. Sú naň rôzne teórie, ktorá rastlina by to mohla byť (jedna menej pravdepodobná ako druhá - možno to bola naozaj bežne známa a používaná rastlina, ktorú by poznal aj Plínius, no jemu bol povedaný len jej keltský názov, pričom rastlinu nevidel).

Prírodné národy Ázie a Severnej Ameriky väčšinou používali priamo usušený a rozdrvený koreň prilbice, prípadne aj fermentovaný, nanesený na šíp, keďže tamojšie prilbice sú často značne toxickejšie, respektíve obsahujú väčšie množstvo alkaloidov, V Európe to bol nepochybne viskózny koncentrát zo šťavy z koreňov, podobný kýchavicovému. Tomu veľmi podobný, čo sa týka výroby a testovania, až podozrivo, sa robil aj napr. v Číne a v okolitých oblastiach:

Rozpustnosť akonitínu:

Papiere:

Aconite Arrow Poison in the Old and New World

ARROW POISONS IN CHINA. PART II. ACONITUM - BOTANY, CHEMISTRY, AND PHARMACOLOGY

The Pharmacology of Pseudaconitine and Japaconitine considered in Relation to that of Aconitine

On the Alkaloids contained in Aconitum Ferox

Dobrá kniha o prilbiciach, aj keď hlavne o niektorých ázijských druhoch: Акониты (фармакология, токсикология и применение)

Kniha o prilbiciach neďaleko: The genus Aconitum L. (Ranunculaceae) in Poland and adjacent countries

A kniha pre turistov idúcich do Ukrajiny: Аконіти Чорногори

Extrakcia akonitínu z koreňov prilbice, napr. patent Process for extracting aconitine US2521805 a Process for the manufacture of alkaloids US1447400

 

Iskerníky (protoanemonín)?

Otáznik je v názve preto, lebo som si nie istý, či sa extrakt z iskerníkov v minulosti (napr. v Európe a Severnej Amerike) hodnotil ako smrtiaci šípový jed. Odhadujem, že sa bral len ako inkapacitačný, komplikujúci poranenie, keď nebolo poruke nič lepšie. Často sa spomína, že aj Slovania v minulosti používali šípový jed vyrobený z iskerníka, je ale otázne, či neobsahoval aj iné komponenty, s väčšou "silou" (je možné, že bol kombinovaný aj s latexom mliečnikov - zdá sa, že spolu pôsobia veľmi synergicky). Účinná látka - protoanemonín veľmi toxický nie je (ale, samozrejme, ak sa dostane priamo do žily alebo tepny, jeho deštrukčný účinok môže byť značne väčší - nemám na mysli do krvi, ale na ich rozrezané tkanivo), je skôr dráždivý a leptavý (hlavne pre sliznicu a vnútorné orgány), a je nestabilný, na vzduchu rýchlo stráca toxicitu (možno, že mali metódu, ktorá predĺžovala životnosť jedu).

Aj keď je protoanemonín deštrukčný hlavne pre sliznicu, po dlhšom pôsobení a vo väčšom množstve aj pokožku dokáže značne poškodiť:

Bola by hlúposť si myslieť, že Slovania poznali iba jeden šípový jed a to akurát z iskerníka. Je možné, že keď sa objavili na javisku dejín, používali hlavne iskerník (prudký?), keďže v nížinách je bežný, no myslím si, že neskôr, keď sa pohybovali aj v blízkosti hôr, dávali prednosť iným rastlinám, toxickejším, so stabilnejšími účinnými látkami (a jed potom mohol byť rozvážaný aj do vzdialenejších oblastí):

V Poľsku sú ešte dve dediny s názvom Jadowniki (áno, o skutočnom pôvode ich názvu sa dá polemizovať) a obe sú podozrivo v blízkosti Karpát, čo by mohlo indikovať používanie iných, horských rastlín na výrobu jedov, napr. prilbíc alebo kýchavice:

Slovanské hroty šípov, ktoré boli pravdepodobne otrávené, mali skrútené telo (takýto typ hrotov ale používali aj iné národy v Európe). Dalo sa na nich naniesť dosť veľké množstvo jedu, ale pochybujem, že len zahustená šťava z iskerníka by v takom množstve bola smrtiaca napr. pri zásahu nohy alebo ruky, alebo hoci aj trupu mimo dôležitých orgánov (neberiem v úvahu sekundárne komplikácie. Možno, že ale boli cenené práve tie sekundárne efekty, napr. infekcie v poškodenom tkanive - hoci má protoanemonín antibakteriálne účinky, no tie sa rýchlo vytratia a do rozleptanej, tažko a dlho hojacej sa rany sa infekcia dostane ľahko. Je ale možné, že ten iskerníkový jed bol v skutočnosti zmesný z viacerých rastlín (smrť spôsobovala iná rastlina a ak zlyhala, tak iskerník mal možno zabezpečiť aspoň škaredú ranu, ktorá mohla byť letálna neskôr) alebo "fermentovaný" s rôznymi prísadami - je známe, že Rusi v minulosti s radosťou používali aj hnilobné šípové jedy proti nepriateľom):

Tropánové alkaloidy

Tropánové alkaloidy (nazývané alebo radené aj medzi delirianty, anticholinergiká, psychotomimetiká, belladonnoidy... Mám na mysli hlavne alkaloidy z európskych rastlín) sú zaujímavými a veľmi užitočnými prírodnými jedmi. Je otázne, či sa vôbec šípové jedy na ich báze (vo forme zahustenej šťavy) používali samostatne v smrteľnom množstve (to dosť pochybujem, bežne uvádzané údaje o toxicite európskych rastlín ktoré ich obsahujú sú až neuveriteľne prehnané) alebo len ako inkapacitačné (a či hlavne ako lovecké, alebo ako bojové - aj keby neboli smrtiace, v boji by boli samozrejme výhodné na oslabenie nepriateľa, kým bude dorazený inou zbraňou, alebo zotročený, ak by v horúčavách a vysilený nedostal predsa len infarkt ), alebo či v Európe vôbec, keďže naše ľuľkovité rastliny ich neobsahujú v nejakom ohromujúcom množstve (blen, ľuľkovec, skopólia... durman - tento je síce u nás introdukovaný, ale je dobré ho spomenúť a ako som si všimol, na poliach rastie už možno po celom Slovensku, hlavne medzi sójou a slnečnicou. Niekde je ho dokonca viac ako pôvodnej plodiny. Zo suchých, už roztvorených toboliek nie je problém získať v priebehu hodiny pol kila semien. Ale ako si všímam, aj ľuľkovca je každým rokom viac a viac, aspoň na miestach, kam bežne chodím. Nachádzam rastliny aj po plecia vysoké - pre neo-luddistu potešenie), v suchých (!) rastlinách sú zväčša v množstve od desatín percenta do niekoľko percent, no niekedy len v stotinách percenta. Množstvo široko kolíše podľa podmienok, v akých rastliny rastú. Najlepšie z našich rastlín asi skutočne vychádza blen (ak by boli šípové jedy z ľuľkovitých inkapacitačné - blen zväčša obsahuje viac skopolamínu ako hyoscyamínu, na rozdiel od ostatných), ktorý sa často spomína v súvislosti so šípovými jedmi, ale napr. cudzie brugmanzie (ktoré sa aj u nás bežne pestujú) sú na tom so skopolamínom ešte lepšie (ale napr. často sa spomína aj koreň ľuľkovca, ktorý vraj obsahuje apoatropín a belladonín (skôr, zdá sa, tie vznikajú až pri extrakcii atropínu), niekoľkokrát toxickejšie ako atropín, aspoň pre myši. Ale tieto látky sa vyskytujú aj v iných ľuľkovitých, respektíve vznikajú pri ich úprave). A pre dva najbežnejšie tropánové alkaloidy je rozdiel medzi inkapacitačnou a cca 50% smrteľnou dávkou značne veľký - pre skopolamín cca 100-150 násobný, pre atropín zhruba 40-45 násobný (aspoň pre človeka), čo by mohlo byť veľkým plytvaním dávať na šíp smrteľnú dávku, hlavne ak si predstavím, aké množstvo rastlín je potrebných pre otrávenie len jedného šípu a či sa vôbec taký primitívny (?) extrakt vo forme zahustenej šťavy (?), samostatne, v spoľahlivo smrteľnom množstve na hrot zmestil. Nejaké údaje:

Vyššie spomenutý apoatropín, ktorý mohol byť hlavnou toxickou zložkou šípových jedov z ľuľkovitých, sa dá vytvoriť jednoduchým, hoci primitívnym procesom z atropínu (respektíve priamo z hyoscyamínu), teda je možné, ak boli používané smrtiace šípové jedy z ľuľkovitých v Európe, ich účinná látka bola práve táto (a mohla byť teoreticky získavaná v tuhom stave z veľkého množsta zahustenej a inak upravenej šťavy (možno kvasenej - alkohol? Reakcia plus dodatočné vysoľovanie naraz alkalickou zlúčeninou? Napr. extraktom z popola rastlín - uhličitanom draselným?) ľuľkovca alebo blenu. Len je otázne, či reakcia mohla prebehnúť vo väčšej miere (koľko percentná bola maximálne dosiahnuteľná konverzia) v prítomnosti vody alebo to bolo riešené iným, (takmer) bezvodým spôsobom (napr. pomalé varenie šťavy ľuľkovca s popolom až do úplného odparenia vody (pokiaľ dobre viem, teplota tavenia hyoscyamínu je niečo cez 100 stupňov celzia, atropínu len o niečo vyššia a apoatropínu niečo cez 60 stupňov) - možno že by potom aj samotný zbytok, bez ďalšej úpravy, bol vhodný ako šípový jed - toto znie tak, že to skôr či neskôr niekto otestuje). Našich predkov by som nepodceňoval - mnoho vedomostí sa stratilo s príchodom kresťanstva):

Porovnanie účinnosti atropínu a skopolamínu so syntetickými deliriantami (zväčša vytvorenými pre použitie ako nesmrtiace bojové látky). Skopolamín na tom nie je až tak zle:

Efekt tropánových alkaloidov na schopnosti človeka v malých dávkach:

Skopolamín by sa tiež dal označiť za "urbánny" jed, keďže v bežne dostupných náplastiach proti morskej chorobe je ho dosť - akurát jedna deliriačná dávka pre priemerného človeka. Vo forme bromidu zvykne byť zväčša rozpustený v propylénglykole, ale extrahovať sa ani nemusí, jadro náplasti (pre istotu viacero) sa po malej úprave (nedotýkať sa ich priamo nechránenými rukami!) dá priamo pripevniť na šípový hrot. Hlavne vietnamské a čínske náplaste sú pomerne lacné.

V propylénglykole (alebo v inom vhodnom, neprchavom, do pokožky vsiakajúcom rozpúšťadle) rozpustený skopolamín HBr (v dostatočnom množstve) sa dá použiť aj ako špecifická "zbraň" v asymetrickom konflikte, na vyvolanie chaosu či odvedenie pozornosti, napr. taktiež v urbánnom prostredí - pokvapkanie kľučiek dverí, tlačidiel a kláves na zariadeniach, záchodových mís... :) Na druhej strane sú anticholinergiká účinnými (no čiastočnými - samostatne sú vhodné len pri menej vážnych otravách) protijedmi pri otravách organofosfátmi, napr. nervovoparalytickými bojovými látkami, pretože pôsobia presne opačne. No a logicky je to aj naopak, pri otrave tropánovými alkaloidmi je vhodným "liekom" napr. sarin, ale najlepší je VX.

Osobne si myslím, že od šípových jedov obsahujúcich ako hlavnú zložku tropánové alkaloidy európskych rastlín (ak neobsahovali napr. apoatropín) sa neočakával spoľahlivý smrtiaci účinok, len dočasné zneschopnenie obete. No ale ako som spomenul vyššie, mohli obsahovať apoatropín a belladonín. Otvorená téma.

A ešte prejavy otravy týmito jedmi:

A jeden obrázok na ľahšie zapamätanie si príznakov otravy:

Papiere a knihy:

A Treatise on Belladonna

Effect of water stress and nitrogen fertilization on the content of hyoscyamine and scopolamine in the roots of deadly nightshade (Atropa  belladonna)

Tropane Alkaloid Production in Hyoscyamus Root Cultures

Hyoscyamus niger, a study

ATROPINE AND ATROPINE-LIKE SUBSTANCES USABLE IN WARFARE

Atropine

ANALYTICAL PROFILE OF SCOPOLAMINE HYDROBROMIDE

The effects of scopolamine on representative human performance tests

Determination of tropane alkaloids atropine and scopolamine by liquid chromatography–mass spectrometry in plant organs of Datura species

Distribution of hyoscyamine and scopolamine in Datura stramonium

Pridám jednu veľmi zaujímavú knihu, už možno kultovú pre ľudí zaujímajúcich sa o inkapacitačné bojové látky. Sú to pamäte armádneho psychiatra, James-a Ketchum-a, ktorý testoval takéto látky na dobrovoľníkoch. Veľmi dobre sa číta:

Chemical Warfare Secrets Almost Forgotten

Z tejto knihy sa tiež dajú vyčítať zaujímavé údaje o atropíne:

Атропиновые комы

Papier o "modernom" využití jedov v strelách, aj o inkapacitačných látkach, ale aj jedoch ktoré som rozoberal skôr:

Modern Toxic Antipersonnel Projectiles

Nedá mi nepripomenúť pre mňa symbolický súvis medzi rastlinami ako sú blen a ľuľkovec, niekdajšou prírodnou múdrosťou Európanov a veľkými zmenami vo svete - aj tieto rastliny patrili podľa všetkého tisícročia do "výbavy" ľudí žijúcich v blízkom kontakte s prírodou a jej silami. Šamani, pohanskí kňazi, čarodejnice - to bola dlho tvár Európy, kým neprišiel niekto s "patentom" na to, čo je zlé a čo dobré. Vždy ma inšpirovalo, že naši dávni predkovia nemali žiadnu "vedeckú" teóriu, praxe ale mali habadej - na to, aby perfektne narábali s diaľkovými zbraňami, vôbec nepotrebovali vedieť nejaké vzorce z balistiky. Pri výrobe liekov a jedov z rastlín nemali ani potuchy, že sa v nich nachádzajú nejaké chemické látky, no predsa dokonale poznali ich vlastnosti. A pri zakladaní ohňa ani nepomysleli na akúsi oxidáciu. Nedospeli do bodu B z bodu A, ale z bodu C. Tajomstvá, odlišné cesty a metódy, nerobiť veci a nemyslieť ako ostatní - toto bude vždy mojou hybnou silou. Keďže sa teraz tiež nachádzame na hranici dvoch ér, zprdnem zopár ľudí, ktorí si tiež myslia, že majú na všetko patent, aby bola sranda (už vidím, ako mi vložia do úst slová, ktoré som nikdy nepovedal a ani nenapísal):  aj keď už to mnohými a mnoho bolo napísané a povedané, aj vážne i humorne, ako sa zneužíva viaczmyselné slovo "slušnosť" a aká je "slušnosť" nebezpečná (mám na mysli to "infekčné ochorenie", ktorého typickým prejavom je nekritická poslušnosť - zdá sa, že by bola schopná ukončiť históriu, ba dokonca zastaviť i čas! Uh-oh! Kam sa hrabú mor a ebola), dám tu svoju verziu kritiky. Infikovaných možno rozdeliť do viacerých skupín, spomeniem stručne dve. "Iba slušní" sú tí, ktorým sa musia informácie v TV a rádiu podávať spôsobom, akoby to vysielali malým deťom (používanie zdrobnenín vo vysielaní očividne pribúda, čo je chválihodné, dementných dospelých by sme nemali diskriminovať. Ale pribúda aj tých, exponenciálnym radom. Jeden by aj zvracal, no vrecúško pre slušné zvrackanie nie je vždy poruke :D). Nemajú svoj názor (vyberajú si ho z niekoľkých povolených), alebo ho majú, len sa ho boja povedať (aby neboli označení za "neslušných") a infekciu by najradšej preniesli na každého vôkol (motiváciou je strach a závisť). Sú to obete tichej vojny. Zvyknú byť nazývaní v poslednej dobe kadejakými "asociálmi" aj ako "cvičené opičky". No ale sú tu aj napr. "veľmi slušní". To sú tí, ktorí si pri tom všetkom mädlia ruky (Had sa díva na svet skrz ich oči. Áno, som veriaci človek :)). A "slušní" sú iba vtedy, keď na to majú svedkov. Keď nie, ukazujú sa vo svojich prirodzených formách, ktoré sú, ak by som ich mal nazvať krátkymi univerzálnymi slovami, ktoré Slovač dôverne pozná, k.kot a p.ča. Ak má Had v nich pocit, že je možno odhalený, snaží sa úporne vyvolať dojem, že jeho schránka je morálnym vzorom, tým najlepším človekom na svete (v skutočnosti Had stále potrebuje mať krytie, ktoré je čím viditeľnejšie - najlepšie sú rôzne dobré skutky, dobročinné akcie, či finančné dary, o ktorých musí vedieť každý človek široko-ďaleko, no skutky, dary a akcie samozrejme len také, aby ani zďaleka neohrozili jeho blahobyt. ...je aj taká veta: "Každý štát má prezidenta, akého si zaslúži" :)). Na svoje (značne detské) finty získava informácie z internetu alebo z toho čo počuje, lenže jeho slabosťou je, že hľadá len  prejavy "naivity" a "hlúposti" presviedčaných (Had bude mať vždy pocit, že je najmúdrejší. Nevie sa vcítiť do druhého. Často smiešne argumentuje svojim titulom, napr. ak si niekto dá na svoju stránku obrázok Einsteina - aspoň v mestskom prostredí má schránka Hada často titul a podnikateľskú prítomnosť alebo aspoň minulosť - no Had s titulom znamená len jedno - že je to k.kot na druhú :). No často aj takí k.koti potrebujú radu od kamaráta, napr. keď niekto niečo napíše na svojej stránke, z čoho majú strach, no príliš tomu nerozumejú a vtedy so strachom pribehnú za kamarátom: "Jajajajajááááj, povedz nám, povedz chytro, ohrozuje nás???" No a kamarát nemajúci čas na riešenie ich fóbií im odpovie: "Ále niééé, píše ch.jovinýýý". Vtedy sa veľmi potešia. Asi takto: "Jupííííí!" :D). No nie je internet len jedno veľké komediálne javisko? Ale ak má Had už pocit, že bol odhalený, vie byť veľmi zákerný a pomstychtivý. "Veľmi slušní" (Hadi) sú zväčša pro-technologicky založení (vďaka technológiám sa diabol smeje ako nikdy predtým, no našťastie aj neo-luddistov pribúda, napr. medzi tými rodičmi, ktorí omylom vzali svoje deti na film "Emoji") a radi formujú kasty (Huxley sa obracia v hrobe). Tým, ktorí sú z ich pohľadu "pod nimi" (nižšie vzdelanie, nižšia pracovná pozícia, (podľa nich) nižšie IQ...), často zdôrazňujú, aké je dobré byť sám sebou, vážiť si svoje schopnosti a vedomosti, mať sa rád a preto aj oni vás budú mať radi. Samozrejme, im nejde o nejakú multikulturalitu (tá bude skôr alebo neskôr už len fraškou), ale aby si vyformovali poslušného sluhu, ktorý bude milovať svoju pozíciu, nebude chcieť ju opustiť a bude milovať ruku, ktorá ho hladká a kŕmi (niektorí zamestnávatelia zvyknú dávať na steny pracoviska také smiešne papiere s "desatorom", ako sa mať rád, čo na sebe milovať, ako skrz sebalásku milovať svoju pracovnú pozíciu - na takých hajzlíkov pozor, tí zvyknú mať poriadne maslo na hlave). A aby nezmenil Status Quo. Nemajú radi, ak niekto vesluje na inej lodi, než na ktorej sa vezú oni, a to hlavne vtedy, ak ten druhý má tajomstvá a vedomosti, ktoré by mohli ohroziť ich "slušný" svet. A ak má ten druhý aj prax, tak to už ich prudí extrémne. Vtedy sa radi hrajú na veľkých bratov, čo však vďaka ich slepej sebaláske a podceňovaniu ľudí vyvoláva presne opačný účinok - keďže nie všetci bažia po bezpečí, pohodlí a prísune peňazí (ale napr. len po vojne proti takým "slušným" - tí najskromnejší). A to z nich robí perfektných "trénerov" (najlepší tréner je tréner, ktorý vás trénuje zdarma - dnes je to zlatá vec :)). Ale, napr,. ak majú (falošný) pocit, že niekto "zdola" má túžbu sa dostať na ich úroveň, viesť sa na tej istej lodi, očakávajú, že sa im bude pchať do zadku a že oni ho budú vychovávať ako učiteľ. Vtedy sa usmievajú ako dáky blažek.kot. :D Nikdy sa z nich neprestanem smiať a vždy budem tvrdiť, že byť neposlušný a "neslušný" voči takejto hávedi je to, čo umožňuje svetu ďalej sa vyvíjať, hľadať nové lepšie cesty (alebo sa vrátiť späť, ak sa ukáže, že to boli lepšie časy) a nie len prísť do finálnej stanice a potom prešľapovať na mieste. Buďme iní ako súčasná väčšina - majme tajomstvá, majme znalosti ako nik, ale hlavne prax, akú nemá žiadna "cvičená opička", raz sa možno zíde ;). Zaujímajme sa napr. aj o (a teraz si nažeravte svoj softvér na kontrolu zmien na mojich stránkach (piatich..., že poznáte len dve? Dám vám pomôcku. Jedna z mojich ťažko objaviteľných stránok má názov významovo vzdialene pripomínajúci slovné spojenie "Kronika Hadov" a je perfektná napr. aj na zverejnenie oskenovaného zoznamu mien k.kotov, ktorí vlastnoručne podpísali zmluvu s Hadom - na jednom fóre sa už o zozname debatuje), aby ste mi mohli vložiť svoje slová do mojich úst ešte v tento deň), aby to aspoň trochu súviselo s článkami na tejto stránke, terorizmus, drogy, pytliactvo, satanizmus (ROFL). Z vlastnej skúsenosti môžem povedať, že priemerného, veľmi slušného k.kota tiež veľmi vyhecujú debaty na témy "Pred čím nás varuje Ted Kaczynski" alebo "Prečo je nejaký Islamský štát pre svet menej nebezpečný ako tzv. západný životný stýl" a taktiež "Čo by sa Európania zaujímajúci sa o asymetrické vojny mali naučiť od islamistov". ...a spomenul som si teraz aj na témy "Prečo je učiť sa prežívať v lesoch lepšie (a pritom nemať pri sebe mobilný telefón) ako striedavo ťukať do klávesnice a venčiť čoklov" a "Prečo je lepšie veci získať zdarma ako si ich kúpiť" (v poslednej dobe veľa vydrbaných kktkov je proti tomu, aby mal niekto niečo zdarma, no asi nemajú také zisky, aké by chceli mať - to som strašne rád :)). No asi som novodobý kacír a ako vravím, nikdy sa neprestanem smiať ;). Mimochodom, skutočne nemám vlastný mobilný telefón (príjemný neo-luddistický prístup), len si ho občas požičiavam od kamaráta. Uhádnete jeho meno? :). Jedno je isté, hociako si budú k.koti a p.če zdokonaľovať svoju lož a faloš, presviedčať okolie, hľadať si spojencov, nahadzovať umelý úsmev, tváriť sa, že o ničom nevedia, vždy budem mať o nich zidealizovanú a romantickú predstavu, a toto teraz tiež súvisí so stredovekom a s "experimentálnou archeológiou", že sú narazení na kôl, lámaní v kolese alebo rozštvrtení :D. Od mojich priaznivcov dostávam informácie, že sa moje stránky pomaly, ale isto stávajú kultovými. Som rád, že sa páčia (a odteraz ma prosím volajte Kacír. ... a ja budem blažených kktov zas volať morálnou špinou a inokedy zas hojdacími koníkmi, podľa toho, ako dobre ma budú zabávať. A kábel majú očividne strááááááááášne dlhýýýýýýýýýýýýý  :D. Som zvedavý, kedy niektorí pochopia, že moje svedomie mi nedovolí neísť proti nim ;). Ale času máme habadej a viem, že bude dobre využitý - dovtedy ma kľudne môžu testovať a trénovať ako len chcú (dúfam, že fantáziu ako-tak majú, zatiaľ ale pochybujem), mám rád výzvy a hlavne boj) :). Z fóra zisťujem, že mnoho slobodomyseľných ľudí má v okolí svojich "blažených kktov" (tento termín sa začína v určitých kruhoch používať čím ďalej, tým častejšie pre najmizernejších hajzlíkov kapitalizmu), a zhodli sme sa, že "zbožňujú" (rozumej "ich nasiera") napr. vetu, keď ju slobodomyseľný vypustí z úst: "...a nikto, nikdy, nič nezistí!" (viacerí sme sa dohodli, že ich takto otestujeme a funguje to univerzálne!!! Tak sme sa smiali, keď sme sa o tom spolu bavili, prv sme nechceli veriť). A náš tréning sa zas posunie na vyšší level :) O tom snáď už nikto nepochybuje, či? ;) Je zaujímavé skúmať štýl "boja" (LOL) blažených kokotov: nie sú schopní riešiť proplémy civilizovane, pričom sami chcú vyvolať dojem, že sú najcivilizovanejší na tejto planéte a len klamú, klamú a klamú. Je to veľmi zábavné sledovať. Aj ako o sebe prezrádzajú viac, než  by chceli. Vedia o mne (nás), čo vyrábam(e) a testujem(e), ale nevedia kedy, kde a ako, preto informáciu nedokážu "weaponizovať". Stagnujú. Ľahko ich ťahať za nos ako decko na saniach je prakticky Fyzikálny Zákon :D

Tuto som našiel veľmi smiešny obrázok na nete, veľmi som sa pobavil a hodí sa sem:

Potrebujem radu: ako je to možné, že blažení kokoti ma nikdy ničím neprekvapujú (alebo možno predsa: svojou nekonečnou naivitou :D, áno, napísal som nekonečnou - nech mi dokážu, že nemám pravdu ;)) a to sa snažia a snažia a snažia..., kým ja ich prekvapujem vždy a ani sa o to veľmi nesnažím (že je to tak). Hm?  A zaujímalo by ma aj to, či už blaženým kokotom niekto povedal, že sú to také masky, že by mali ísť na maškarný ples :D. Dám im jednu radu, nech ma (nás) skúsia vydierať niečim véééľkým (pre rodených vydieračov by to problém nemal byť :)). A ja si z nich samozrejme urobím cieľ a možno ich nakoniec pošlem do pekla, keď budú viacerí spolu (a to v zlomku sekundy). Ak mi neveria, tak nech ma kľudne otestujú, ako som už ich skôr vyzval ;). Všetci máme nejakú povahu a priority. Niekto sa narodil, aby bol blaženým kokotom, niekto, aby bojoval. C'est la Vie.  Čakám na odozvu a viem, že VŽDY príde :) Ok, zhrňme si to: 1. jazyk, ktorým vie hovoriť a ktorému rozumie priemerný malomeštiacky hajzlík/kokotko/vyjebanček (čiže blažený kokot), je STRACH (teraz očavám, že budú silou-mocou dokazovať, že to tak nie je :)), ale nevedia, ako vyformuje myseľ človeka neustála blízkosť smrti. Chceli by ovládnuť ľudí (ktorí nie sú na rovnakej lodi ako oni a nekŕmia koňa, na ktorom sedia) strachom zo smrti (veď každý strach je LEN strachom zo smrti), no nepočítajú s tým, že pre niekoho je smrť tým najvernejším spoločníkom a radcom, ktorý nám dáva slobodu sa rozhodovať, myslieť a hlavne RISKOVAŤ. Smrť je NEODVRATNÁ, tak prečo sa jej báť? Je zábavné, ako vo všetkom čo robíme, respektíve aj v malých zmenách, očakávajú náznaky strachu, slabostí, že sme to "vzdali" :) Začínam si skutočne myslieť, že mám do činenia s imbecilmi :). 2. najviac informácií o sebe poskytujú, keď o NIEČOM nehovoria, mlčia. Napr. keď niečo nevedia ovplyvniť, nemajú nad tým moc, to považujú za svoju slabosť a preto to ani nespomínajú, akoby to neexistovalo, dúfajúc, že ostatní si ich slabosť nevšimnú. No ale to, že niečo nevedia ovpyvniť ich veľmi serie :) Zvyknú aspoň používať akustickú spätnú väzbu (prejav ich slabosti), že "vedia" hahaha (asi si budem kupovať pukance). A to sme si o nich mysleli, že to sú takíííí inteligentní ľudia... Žartujem, nikdy sme si to o nich nemysleli, vždy sme ich mali za hlupákov :D Ďakujeme za informácie :) Vieme, že brnkáme na správnu strunu. 3. absolútne sa NEVYZNAJÚ v ľuďoch a nepočítajú s "čiernymi labuťami" (akými sme aj my). Psychológia je ich slabou stránkou, v tomto sú na úrovni detí (či už sa snažia presvedčiť druhého o SVOJEJ pravde (sebecké úmysly, podpora "koňa", na ktorom sedia), pritom im z očí srší faloš a podlosť, alebo skúšajú triky, ktoré sú bežné u detí v jasliach). 4. nepochopili a dúfam, že nikdy nepochopia, že ich zmyslom života je hádzať nám polená pod nohy. Lepší drájv pre vývoj našich sofistikovaných technológií si nevieme predstaviť (môžem sa staviť o hocičo, že im to nikdy nedôjde :) Evolúcia je fantastická vec. Napísal som evolúcia? Mal som na mysli revolúciu. Očistnú revolúciu. Pre blažených kokotov ťažko badateľnú, no prichádzajúcu a očistnú ako OHEŇ.

 

Šípové jedy 3.

Marián Fajner © 2021
Create a free website with uCoz