Študijný materiál 2.
Melting snow patches reveal Neolithic archery
Bronze Age Arrows from Norwegian Alpine Snow Patches
WARFARE IN BRONZE AGE SOCIETY (kniha)
THE END OF THE BRONZE AGE Changes in Warfare and the Catastrophe ca. 1200 B.C. (kniha)
Getting the Point; Paul of Aegina on Arrow Wounds
Conflict Archaeology: Materialities of Collective Violence from Prehistory to Late Antiquity (kniha)
How to Throw a Spear on a Sling
Lethal Threshold: The Evolutionary Implications of Middle Pleistocene Wooden Spears
Arrow Injuries – in Current Scenarios
Treatment of Arrow Wounds: A Review
THE PICTISH ART OF THE ARCHER GUARDIAN
Metal Arrow-heads in the European Bronze and Early Iron Ages
The Prehistory of Poison Arrows
New Evidence of Prehistoric Arrow Wounds in the Iberian Peninsula
Fatal Wounds in a Late Neolithic Double Inhumation - a Probable Case of Meningitis Following Trauma
Choroby zveri (skrátené skriptá "Chov a choroby zveri")
Arrows against Linen and Leather Armour
Reconstructing Ancient Linen Body Armor: Unraveling the Linothorax Mystery (kniha)
DIAĽKOVÉ ZBRANE Z POHREBÍSK VEKERZUGSKEJ KULTÚRY NA JUHOZÁPADNOM SLOVENSKU
Územní rozšíření šipek s trnem
Hybrid Warfare Fighting Complex Opponents from the Ancient World to the Present
ARROW HEADS AND SPEAR POINTS AN EXPERIMENTAL STUDY OF PROJECTILE POINTS
Preliminary Results of an Experimental Investigation of Magdalenian Antler Points
The Use of Archers in the Northern Germanic Armies Evidence from the Danish War Booty Sacrifices
The Technological Development of the Bow and the Crossbow in the Later Middle Ages
Weapon Trials: The Atlatl and Experiments in Hunting Technology
Warfare: A defining characteristic of Bronze Age Europe?
Arrows of Power from Brittany to Denmark (2500–1700 BC)
Anointed in the Blood of Dragons: Who were the Viking-Age Archers of Ireland and Where are They?
Slings in the Ancient Near East with Reference to the Egyptian Material
Slinging in the Biblical World: And What We Can Learn about David Defeating Goliath
DOES CRANIAL TRAUMA PROVIDE EVIDENCE FOR PROJECTILE WEAPONRY IN LATE IRON AGE DORSET?
Peltasts and Javelineers in Classical Greek Warfare: Roles, Tactics, and Fighting Methods
Raid, Retreat, Defend (Repeat): The Archaeology and Ethnohistory of Warfare on the North Pacific Rim
VIOLENCE AND WARFARE AMONG HUNTER-GATHERERS (kniha)
Prehistoric Warfare and Violence. Quantitative and Qualitative Approaches (kniha)
The Bow and Arrow in Northern North America
The Bow and Arrow War Days on the Yukon-Kuskokwim Delta of Alaska
SOME TACTICAL ELEMENTS FOR ARCHERS IN THE ROMAN ARMY
Sagas of the Solanaceae: Speculative ethnobotanical perspectives on the Norse berserkers
The Wolves of War: Evidence of an Ancient Cult of Warrior Lycanthropy
Going Berserk: Battle Trance and Ecstatic Holy Warriors in the European War Magic Tradition
A Storm in the Head: Animals, Dreams and Desire
Ritualized 'Primitive' Warfare and Rituals in War
Destructive Ecstasies: Wargasm and the Joy of Violence
WAR ON THE MIND The Military Uses and Abuses of Psychology (kniha)
Shooting Up. A Short History of Drugs and War (kniha)
A Self-triggered Device to Catch Elk as Early as the Neolithic: A Study from an Archaeological and Ethnological Point of View (takéto pasce sú veľmi podceňované, často kvôli možnej "nízkej účinnosti" dlho napnutého improvizovaného luku a predstave, že ten luk a šíp musia mať rozmery "z tohto sveta", no luk sa dá spraviť extrémne silný a aj dlhý, kľudne hrubo urobený z nekvalitných drevín a k nemu nie nejaký ľahučký šíp, ale niekoľko stovák gramov ťažký (aj s obrovským, masívne ranivým hrotom) zo surového dreva, čím sa kompenzuje nízka účinnosť luku, a keďže sa strieľa max. na pár metrov, bez operenia. Takéto pasce sú samozrejme najvýhodnejšie hlavne za silne mrazivého veterného počasia)
The Optimal Design of Hunting Weapons: Maintainability or Reliability
The Elusive Transverse Arrowhead: a lithic projectile point...on the reversable side (ak ide o skupinový lov veľkej zveri, moja teória je taká, že bol spojený s tréningom a/alebo zábavou - ak sa chcete počas lovu trénovať, či už len pre ďalší lov alebo aj boj, alebo chcete mať dlhú poľovačku s obmedzeným množstvom zveri v okolí a nie ste v tej chvíli skutočne hladní, tak načo zabiť zver jedným, dvomi šípmi. Zábava a tréning by sa tak skončili rýchlo. Ale ak môžete triafať do jednej zveri mnohokrát a ona stále uteká, až kým vás to baví a potom zver nakoniec aj tak spoľahlivo padne, aby vám dala aj svoje mäso, tak to je fakt skvelá kombinácia (súčasťou toho celého mohol byť aj tréning stopovania zveri, rýchleho behu, či jazdy na koni a vzájomné súťaženie lovcov). Pre nejakú vtedajšiu šľachtu to mohla byť skôr len zábava, pre mladých budúcich bojovníkov ale skvelý tréning. A pri streľbe takými šípmi do ľudí, tam mohol byť aj určitý stupeň dokazovania svojich schopností typu "Ľaľa, ani nemám špicaté šípy a aj tak sa odvažujem ísť proti nepriateľovi a trafím ho tak, ako chcem a kde chcem, a spôsobím mu poranenie aké práve chcem, ako mi to práve vyhovuje! Je niekto lepší ako ja? Hahaha!")
Experimental assessment of Neo-Assyrian bronze arrowhead penetration: An initial study comparing bilobate versus trilobate morphologies (trojboké hroty sú často nepochopené - v skutočnosti išlo o to, že s trojbokým hrotom môžte použiť veľmi hrubé telá šípov (alebo len miesto/spôsob pripevnenia hrotu k telu môže byť improvizované, hrubé a drsné), respektíve hroty môžu byť veľmi malé/úzke (prakticky až po priemer tela šípu) bez nejakého veľkého vplyvu na priebojnosť. Skúste to isté s dvojbokým hrotom a veľmi rýchlo zbadáte prudké klesanie priebojnosti so zmenšovaním šírky hrotu kvôli treniu tela šípu o roztiahnutý krátky zárez v cieli (toto samozrejme platí hlavne pre živé ciele - kožu a mäso, ale aj brnenie z kože, textilu, plechu). Trojboký hrot vytvorí v cieli tri cípy, trojuholníky, ktoré sa pred šípom roztvoria ako banánová šupka a umožnia jeho hladké prenikanie do cieľa. Preto mohli byť tie staré bronzové šipky aj také drobné aké boli, a keď niekto napíše, že už to sotva boli zbrane, tak je smiešny. Samozrejme, ak boli používané značne veľké trojboké hroty, vtedy išlo nepochybne (aj) o ranivosť, pričom šípy sa pri rovnakej reznej ploche omnoho lepšie zmestili husto vedľa seba do tulca ako šípy s plochými hrotmi. A taktiež symetrické rozloženie čepelí veľmi spevňovalo hrot, kým plochý hrot z rovnakého množstva materiálu bol omnoho ohybnejší. Kdesi niekto napísal, že trojboké bronzové šipky boli len dočasnou, nepraktickou módou bez výhod a že preto sa potom neskôr, v dobe železnej, prestali používať. Ten trtko asi nepochopil, že tie trojboké šipky boli odlievané (často naraz vo veľkých množsvách v jednej forme), kým železné šipky sa kuli, no a skúste vykuť kópiu skýtskej šipky, len jednu... Doba železná znamenala v určitých oblastiach úpadok. Samozrejme, na východe sa podobné trojboké šipky kuli aj zo železa, len v Európe sa do toho príliš netlačili. Mám pocit, že trojboké šipky sa udržali tam, kde bolo železo vzácnejšie. V bežnej domácnosti sa vysoko efektívne trojboké šipky veľmi rýchlo dajú urobiť z trojbokých pilníkov so šírkou strany okolo 1 cm, nalámaných alebo napílených na párcentimetrové kúsky, pričom výbrus treba urobiť s brúsnym kotúčom malého priemeru, aby ostrie malo menší uhol a zúbkovanie pilníka treba na bokoch šipky ponechať/nezbrúsiť ho celkom dole, tak má šipka extrémnu reznú schopnosť a priebojnosť - na preniknutie cez hrubú vrstvu textilu a/alebo kožu človeka či zvieraťa a potom hlboko do mäsa stačí len pár joulov kinetickej energie)
Stunning Bolts: Late Bronze Age Hunting Weapons in the Ancient Near East
RIMSKI PROJEKTILI IZ ARHEOLOŠKOG MUZEJA U ZAGREBU (aj po tej dlhej dobe na niektorých hrotoch vidno, ako kováč riešil spevňovanie hrotov v ohybe, vykutím dutého rebra do tenkého materiálu, ako to robím aj ja. Je to ideálny spôsob, ako vyrobiť pomerne odolné hroty z podradného materiálu. Ak je už materiál veľmi tenký, potom už celú čepeľ treba vyrobiť oblú alebo prehnutú do trojuholníka, no také hroty na veľkú zver je už lepšie pre istotu nepoužívať)
Bows and Spears in Achaemenid Persia
The Denny Bow (moja teória je, že ak nejaký nájdený luk bol vyrobený z nie bežného alebo z horšieho materiálu, tak to mohol byť "oportunistický" luk v zmysle, že napr. šiel, šiel chlapík po lese po búrke a zbadal zlomený/rozštiepený dub, z ktorého kmeňa vznikli pekne naštiepané dlhé pružné kusy, možno aj beľ už bola oddelená od jadra, a keďže človek praveký bol maximálny oportunista, inakšie by neprežil, hneď mu napadlo, že tak pekne naštiepané drevo musí nejak využiť, jedna trieska už aj mohla pripomínať tvarom a hrúbkou luk, tak načo plytvať časom a energiou na hľadanie a opracovávanie kvalitnejšieho/zriedkavejšieho/tvrdšieho/hrubšieho dreva, keď toto sa núka už takmer opracované)
Un processo di ingegneria inversa sulla cuspide in selce di Tabina 1