OBSAH |
|
|
|
Ranivá balistika šípov
Údaje o ranivej balistike šípov severoamerických Indiánov
Najviac historických údajov o ranách spôsobených šípmi v Severnej Amerike pochádza z obdobia okolo rokov 1860 - 1870, z oblastí prérií a juhozápadu. Boli zaznamenané väčšinou armádnymi chirurgami. Zranenia boli spôsobené hlavne šípmi s kovovými hrotmi, menej často s kamennými či drevenými. Z 248 zranení na 191 osobách (väčšinou to boli vojaci), bolo 29 zranení (11,7%) v oblasti krku a hlavy, 82 (33,1%) zranení v oblasti hrudníka, 46 (18,5%) v oblasti brucha, 66 (26,6%) v pažiach a 25 (10,1%) v nohách. Zo 162 záznamov sa dá zistiť, či šíp poškodil niektorú kosť - pri zásahu hlavy a krku 15 hrotov šípov rozštiepilo niektorú kosť alebo hroty zostali v kostiach zakliesnené, pri zásahu hrudníka 17 šípov vážne poškodilo kosť (v záznamoch sa spomínajú hlavne poškodenia stavcov, poškodené rebrá boli väčšinou ignorované a nezaznamenané), pri zásahu brucha 1, rúk 12, nôh 4. Zo 45 ľudí, ktorí mali tých 49 rán, žilo asi 56% dosť dlho na to, aby v ich kostiach vznikli zmeny na mieste zásahu, pričom asi pri 20% osôb zostali hroty zabodnuté v kostiach a u 11% ranených kosť obrástla hrot šípu. Celkovo, zo všetkých ľudí, ktorých kosť bola zasiahnutá šípom, asi 11% prežilo s hrotom ponechaným v kosti. Podľa armádneho chirurga Dr. Billa (údaje z roku 1862), zo 100% poškodených kostí, bolo 15,7% kostí v oblasti hlavy a krku, 47,9% v hrudníku, 1,8% v bruchu, 31% vo vrchných končatinách a 3,6% v nohách. Poranenia prežilo asi 70% osôb (vrátane osôb, len s poraneniami paží alebo nôh). Dr. Bill uvádza úmrtnosť pri zásahu končatín - okolo 5%, pri zásahu hrudníka - okolo 50%, pri zásahu brucha - okolo 90%. Zásah hlavy bol takmer vždy smrteľný. Väčšina hrotov nezostala v telách preživších. Hroty sa nedali vybrať asi z 9% (vrátane hrotov, ktoré zostali v mäkkom tkanive) zo 134 pacientov poranených vo vojnách s Indiánmi, ktorí potom žili mesiace až desaťročia po svojom poranení. Kovové hroty, ktoré sa v tele zohli alebo sa zarazili hlboko do kosti, sa vyberali dosť ťažko. Väčším problémom boli kamenné hroty. Tie sa pri náraze na kosť často trieštili, alebo pri ich vyberaní sa lámali. Tri zo šiestich kamenných hrotov na šípoch sa pri náraze roztrieštili a dva zostávali v rane po vytiahnutí šípu. Pri 128 zranených bol uvedený počet šípov, ktorými boli zasiahnutí. 81% obetí bolo poranených jedným šípom, 12% dvomi až štyrmi, 7% aspoň piatimi. Čas úmrtia bol zaznamenaný pri 35 osobách. 49% obetí zahynulo okamžite alebo krátko po poranení (z nich bolo 56% poranených jedným šípom, 25% dvomi až štyrmi a 19% piatimi alebo väčším počtom), 51% v priebehu 6 hodín až 7 týždňov.
Podľa iných údajov, pri zásahu hrudníka bolo 13 z 18-tich poranení smrteľných. Ďalší zdroj hovorí o 26 smrteľných poraneniach z 83 poranení šípom.
To bola štatistika. Teraz nejaké konkrétne historické príklady.
Lebka, nakreslená na obrázku nižšie, patrila mužovi, ktorý bol poranený Indiánmi (1. septembra 1870) pri rieke Pecos v Texase. Bol ranený jedným šípom do hlavy a tromi guľkami do mäkkých častí tela. V nemocnici sa sťažoval na bolesti po guľkách, ale ranu po šípe na boku hlavy považoval iba za škrabnutie. Rany po guľkách sa mu zahojili, ale objavili sa komplikácie s mozgom. Znovuotvorenie rany na hlave bolo neúspešné, hlavne kvôli húževnatému tkanivu na mieste rany, ale aj kvôli pochybnostiam chirurga nad príčinou symptómov, ktorý neurobil operáciu. Pacient zomrel 19. septembra. Pitva ukázala, že v lebke sa nachádzal zabodnutý hrot šípu, asi pol palca za ranou.
Na fotke nižšie je lebka vojaka, ktorý bol ranený Komančami 30. septembra 1870, dvadsať míľ od pevnosti Concho v Texase. Do hlavy sa mu zabodol šíp so železným hrotom. Prenikol cez spánkovú kosť, poškodil ľavú mozgovú hemisféru do hĺbky minimálne 2,5 cm a spôsobil krvácanie do mozgu, čo spôsobilo rýchlu smrť.
Na tomto obrázku je kresba lebky mexického muža, zabitého indiánskym šípom 22. februára 1868, sedemdesiatpäť míľ severozápadne od pevnosti Concho v Texase. Šíp prerazil lebku a prenikol až k jej protiľahlej strane (na protiľahlej strane lebky zostala po ňom stopa). Muž sa pravdepodobne pokúšal šíp vytiahnuť, ale pohyb hrotu v mozgu spôsobil jeho bezvedomie. Zomrel 6 hodín po poranení. Hrot bol pri pitve nájdený v mozgu. Na obrázku je pravdepodobne nákresom hrotu zobrazené miesto, kde šíp prenikol do hlavy.
3. júna 1869 v Južnej Dakote, pri pevnosti Sully, bol vojak menom John Krumholz poranený šípom, ktorý mu zasiahol krajný kútik ľavého oka, prenikol do lebky asi 5cm hlboko. Hrot uviazol medzi lebkou a tvrdou plenou. Po odstránení hrotu sa pacient zotavil rýchlo.
Vojak menom Snowden bol 22. marca 1866, na ceste do pevnosti Goodwin v Arizone, zasiahnutý apačským šípom do zadnej časti hlavy, ktorý mu prerazil lebku. Pri zásahu sa šíp pokúsil vytiahnuť, ale hrot ostal v hlave. Lekárske ošetrenie dostal až po deviatich dňoch. Bol unavený, ale jeho inteligencia nebola porušená. Po otvorení jeho lebky bol z mozgu vyňatý hrot šípu vyrobený zo železnej obruče, s rozmermi približne 4,5 krát 1,3 cm. Po operácii zostala pravá časť tela paralyzovaná. Po prechodnom zlepšení sa jeho stav zhoršil. Zomrel 13. mája. Na obrázku nižšie je hrot šípu, ktorým bol ranený:
Vojak William Drum bol 11. novembra 1867, pri bitke s Apačmi, zasiahnutý dvoma šípmi. Jeden šíp prešiel cez tvár nad lícnou kosťou k nosu. Druhý šíp prenikol cez najširší chrbtový sval na pravej strane tela smerom ku chrbtici, do hĺbky niečo cez 6 cm. Po odstránení hrotu sa pacient 3. decembra vrátil do služby.
John Fenske, 19 ročný civil, bol 19. augusta 1862, na ceste do pevnosti Ridgely v Minnesote, zasiahnutý šípom len zo vzdialenosti asi 3,6 m. Šíp vnikol horizontálne, medzi tretím a štvrtým rebrom na ľavej strane tela, blízko chrbtice. Okolo 7,6 cm dlhý hrot so spätnými krídelkami uviazol asi 2,5 cm pod kožou, pričom prebodol ľavé pľúca. Po namáhavom vybratí hrotu sa rana zacelila po trinástich dňoch. Pacient opustil nemocnicu po štyridsiatich dvoch dňoch po zranení.
Vojak menom Hardwick bol ranený 11.11.1867 v Arizone, v obkľúčení Indiánmi. Jeden šíp prenikol stehenným svalom a zabodol sa do kosti. Druhý šíp prenikol cez biceps, tiež do kosti. Po vybratí hrotov chirurgom sa rany zahojili do 15. decembra a 28. septembra už bol pacient schopný chodiť o barlách. Do služby sa vrátil v januári.
10. októbra 1867, vojak menom Imbler, v Dakote pri pevnosti Stevenson, dostal štyri zásahy šípmi. Jeden šíp vnikol nad ľavou lopatkou a prešiel cez krk. Hrot šípu bol vyňatý tesne za spodnou čeľusťou. Druhý šíp prešiel cez mäsitú časť pravého predlaktia, tretí prešiel cez spodnú časť ľavého predlaktia blízko lakťa. Posledný zdeformovaný hrot bol zabodnutý blízko zápästia ľavej ruky, čo spôsobilo jej čiastočnú paralýzu. Pacient prežil.
Vojak menom Nix bol ranený v Arizone, v októbri 1868. Bol zasiahnutý guľkou do svalov na hornej časti ľavej ruky, dvomi šípmi do mäkkých tkanív (tie spôsobili silné krvácanie), dvomi do pravého kolena, jednou guľkou do pravého lakťa a jedna guľka prešla cez pravú ruku. Po deviatich hodinách kvôli strate krvi zoslabol a zomrel nasledujúce ráno.
Nat Crabtree, občan Montany, 24. apríla 1868, pri hľadaní dobytka dostal 9 zásahov šípmi. Štyri šípy vytiahli ešte jeho priatelia, päť ďalších (z ktorých jeden prenikol do hĺbky takmer 27 cm) bolo odstránených až neskôr. Muž zomrel pár hodín po prijatí lekárom. Na obrázku nižšie je hrot šípu, ktorý sa nachádzal v jeho pľúcach:
23. júna 1863, v Nebraske, bol vojak menom Osborn ranený ôsmimi šípmi pri potýčke s Póniami. Boli zasiahnuté rôzne časti jeho tela, pričom všetky šípy boli odstránené okrem hrotu jedného šípu, ktorý prešiel spodnou časťou pravej lopatky šikmo hore a dovnútra, cez vrchnú časť laloku pravých pľúc, alebo cez priedušnicu. Krvácanie bolo také silné, že bolo predpokladané úmrtie pacienta. Napriek tomu sa zotavil, ale stále pociťoval silnú bolesť pri prehĺtaní či kašli a občas pľul krv. O viac ako tri roky neskôr bol prehliadnutý lekárom a hrot bol nájdený cez fistulu tesne pod vrchnou časťou hrudnej kosti. Hrot sa nachádzal naplocho vedľa pažeráka a priedušnice, obkolesovali ho nervy a krčná žila s tepnou. S určitými obtiažami bol hrot vytiahnutý ponad hrudnú kosť, takmer bez straty krvi. Pacientovo zdravie sa veľmi zlepšilo. V januári 1869 bol úplne zdravý.
12. júna 1867 bol vojak menom Spillman ranený Kiovami míľu od pevnosti Dodge v Kansase. Do tela sa mu zabodli tri šípy. Jeden do pravého pleca, druhý do pravého boku (narazil na rebro) a tretí prenikol cez pravú bedrovú časť tela do brušnej dutiny do hĺbky viac ako 20 cm. Šíp bol s problémami vytiahnutý z rany, rana však bola smrteľná.
V Koloráde, 6. októbra 1866, pri pevnosti Stevens, bol vojak menom Livingston ranený šípom, ktorý sa mu zabodol v pravej časti hrudníka, medzi 1. a 2. rebrom. Muž si šíp okamžite vytiahol, no spôsobilo to silné krvácanie. Na lekárske ošetrenie sa dostal až dvanásteho, veľmi slabý. Bol však vyliečený a do služby sa vrátil vo februári.
Vo februári 1868 bol muž menom John Locke zasiahnutý dakotským šípom so železným hrotom. Šíp prenikol do tela 8 cm vpravo od piateho krížového stavca a hrot vyšiel asi 5 cm pod hrudnou kosťou. Šíp musel byť prerezaný a jeho časti vytiahnuté z rozdielnych strán tela. Pacient stratil pri operácii niečo cez 220 ml krvi a potom ešte trochu pri vnútornom krvácaní večer, v deň poranenia. Dva týždne ležal v posteli so silnou horúčkou a zápalom pobrušnice. Po štyroch týždňoch už bol schopný chodiť a 1. júla sa mohol vrátiť k svojim povinnostiam.
Indiánsky zved, menom On-ktorý-zabíja-svojho-nepriateľa, bol 3. januára 1870 v Dakote, pri pevnosti Buford, ranený šípom v bedrovej a brušnej oblasti. Šíp prenikol zozadu a smeroval nahor. Šíp, ktorý prenikol do tela niečo cez 30 cm, si ranený vytiahol sám, ale jeho hrot zostal v tele. Ten bol ešte o takmer 8 cm hlbšie. Po operácii a dočasnom zlepšení stavu pacient zomrel 18. januára po zápale pobrušnice.
Desiatnik menom Monaghan bol poranený pri šarvátke s indiánmi, 6. novembra 1867, pri pevnosti Buford v Dakote. Šíp prenikol do tela pod pravou lopatkou, prešiel okolo rebier až k prednej časti tela. Muž kráčal dve míle do nemocnice so šípom v chrbte. Hrot šípu bol odstránený cez rez vpredu, približne 5 cm nad pravou prsnou bradavkou, telo šípu bolo vytiahnuté zozadu, cez vstupnú ranu. 26. novembra boli obe rany zahojené a pacient sa vrátil do služby.
V roku 1862 viedol náčelník Kiovov svoj kmeň v boji proti Póniom. Pri pevnosti Larned v Kansase sa s nimi dostal do boja. Vrhol sa na bok svojho koňa, aby sa chránil. Jeden Póny za ním vystrelil šíp zo vzdialenosti pár krokov. Šíp tesne minul chrbticu koňa a zabodol sa Indiánovi do zadku. Drevená časť šípu bola vytiahnutá, hrot zostal v tele. Ranený močil krv, no rana sa skoro zahojila. Po niekoľkých týždňoch bol schopný ísť bez problémov na lov bizónov. Viac ako šesť rokov naďalej viedol svoj kmeň. Prítomnosť hrotu v tele mu však spôsobovala starosti, preto požiadal v roku 1869 o pomoc amerického chirurga. Pri operácii bol nájdený a odstránený močový kameň s hmotnosťou približne 53 gramov, vnútri ktorého bol hrot šípu.
Na obrázku nižšie je hrot šípu zabodnutý v štvrtom hrudnom stavci muža, ktorý bol zabitý Indiánmi v roku 1869, blízko pevnosti Concho v Texase. Pri pitve sa našli ďalšie štyri hroty v pľúcach a srdci.
Hroty šípov v ľudských rebrách:
Jedna z obetí severoamerických Indiánov (seržant Frederick Wyllyams, zabitý Čejenmi 26. júna 1867):
Z priebojnosti šípov v spomenutých prípadoch sa dá usudzovať, že kinetická energia šípov vystrelených z krátkych indiánskych lukov sa pohybovala v určitom rozpätí. Osobne odhadujem, že väčšina poranení bola spôsobená šípmi s kinetickou energiou pohybujúcou sa od o niečo nižšej ako 30 J, do hodnôt možno cez 40 Joulov. Napínacie sily lukov na prériách a v oblastiach okolo nezvykli byť extrémne vysoké, keďže Indiáni tam nemuseli často bojovať s príliš obrneným nepriateľom (ale brnenie poznali) a strieľalo sa hlavne na menšie vzdialenosti. Väčšinou sa pohybovali medzi hodnotami 180 a 270 N, niekedy väčšími. Pónijské luky mali vraj často cez 320 N, maximálna nap. sila krátkych lukov bola okolo 360N. Priemer však bol asi okolo 220 N. Iši, posledný divo žijúci Indián v Severnej Amerike, považoval za optimálnu napínaciu silu lukov hodnotu len okolo 180N, pričom šípy vystrelené z jeho lukov ešte dokázali preraziť stavce kalifornského jeleňa.
Iši počas streľby:
Na fotke nižšie je autor repliky jedného z Išiho lukov a malý jeleň ním ulovený. Luk je z borievkového dreva, spevnený šľachami, 122 cm dlhý, s napínacou silou 190 N pri náťahu 56 cm. Šíp mal hrot zo štiepaného skla a prešiel oboma pľúcami jeleňa:
P. H. Ray píše o malých reflexných lukoch (ktoré boli podobné lukom ktoré používal Iši) kalifornských kmeňov Hupa a Klamat toto: "Luky týchto ľudí sú efektívne na lov zveri do vzdialenosti 50 - 75 yardov (cca 45 až 69 metrov) a môžu spôsobiť vážne poranenie ešte na 100 yardov. Zo vzdialenosti 50 yardov šípy prenikajú do tela jeleňa do hĺbky 5 až 10 palcov (okolo 13 až 25 cm)." Ich napínacia sila sa pohybovala väčšinou okolo hodnoty 200 N. Boli to malé, ale pre svoj dizajn a technológiu výroby vysoko účinné a v hustom poraste veľmi praktické zbrane. Na obrázkoch nižšie vidno, aký malý mohol byť taký luk v porovnaní s jeho majiteľom (Hupa):
Dostrel lukov s vtedajšími šípmi nebol extrémny, väčšinou kvôli značne veľkému opereniu na šípoch. Keď nepočítame niektoré pochybné údaje od Saxton-a Pope-ho (niektoré z testovaných lukov a šípov boli asi len funkčné suveníry pre belochov), tak v starých dokumentoch z 19. storočia sa dajú nájsť informácie od ľudí, ktorí sa stretli s Apačmi priamo v boji, a tí svorne hodnotia dostrel apačských lukov s ich šípmi na cca 150 yardov, čiže len okolo 137 metrov. No o priebojnosti Apačských šípov sa taktiež spoločne vyjadrujú ako o vysokej.
Mnoho príbehov sa v 19. storočí rozprávalo o tom, akú silu má šíp vystrelený Indiánom. Hovorilo sa, že šíp môže prejsť hladko bizónom, ak nenarazí na kosť (podobné sa tvrdilo o inuitských lukoch a ľadových medveďoch). Na obrázku nižšie je kovový hrot šípu zabodnutý vo vnútornej strane bizónieho rebra (prekreslený artefakt z múzea), čo nepriamo hovorí o tom, že šípy (s pomerne nízkou energiou v porovnaní s dnes preferovanými energiami loveckých šípov) vystrelené z niektorých krátkych, reflexných indiánskych lukov mohli mať takú priebojnosť.
Na tejto stránke je recenzia krátkeho loveckého laminátového luku, silného 186 N pri 71 cm, ktorý dáva 23 a 32 gramovým šípom len okolo 30 J kin. energie, no napriek tomu 32.2 g šíp bol schopný preniknúť hlboko do tela dospelého losa a zastaviť sa na kosti na opačnej strane tela, pričom hrot šípu sa ešte skrivil. Ak by šíp nenarazil na kosť, vraj by asi prešiel telom losa (na stabilizátoroch by sa určite zastavil). Dosť to pripomína situáciu na obrázku vyššie. Predpokladám ale, že v priemere tupší indiánsky šíp, s menej výhodným spôsobom pripevnenia hrotu a s len alebo o niečo viac ako 30 Joulami energie by nemal až takú priebojnosť, keď si predstavím, že väčšinou kratší šíp by musel cez ranu "ťahať" to veľké operenie na konci, ktoré zato kladie tiež dosť veľký odpor. Aj skúsenosti dr. Ashbyho potvrdzujú, že vysoká priebojnosť sa dá dosiahnuť aj s nízkymi energiami (ak šípy majú hmotnosť cez 42g, vhodný tvar a sú pevné, tak ani kosti nie sú vždy problémom). Vodný byvol sa stavbou tela od bizóna až tak nelíši a 34 ft-lbs je 46J - pre krátke luky je to ešte lahko dosiahnuteľná energia (celý text je tu):
Terminálna balistika šípov očami Indiánov
Keďže väčšina vyššie spomínaných údajov pochádza od belochov (ktorí sa zaoberali hlavne ešte živými ranenými, teda z pohľadu Indiána "zle zasiahnutými". Tie staré lekárske záznamy ani zďaleka nemusia zobrazovať "priemer"), hodí sa to sem. Zachovali sa väčšinou kresby bitiek, ktoré je tiež dobré poštudovať. Zabodnuté šípy boli často zobrazované tak, že sa v cieli zastavili na operení, blízko neho alebo cca v polovici dĺžky šípu, ale či to bola "bežná" realita...(Prečo nám v romantických "indiánskych" filmoch nezobrazujú hlavných hrdinov ako mutilátorov??? Ja, ako divák, som nespokojný :) Vždy ma inšpirovala tá prírodná divokosť Indiánov a keď sme boli malí, ja a zopár kamarátov sme VŽDY chceli byť pri hrách Indiánmi, ostatní kovbojmi, čo som nechápal, ako niekto chce byť kovbojom, preboha, veď na nich nie je nič fascinujúce, sú to vymletí lúzri :D (soríčko). No a tak som sa nestal metrosexuálom hahahha, to som si nevedel odpustiť, Stále vo mne drieme tá divokosť, ktorá čaká na svoju šancu a bola by schopná tento kapitalizmus, najväčší ojeb v dejinách, roztrhať na malé kúsky). Niekedy ale nie je celkom zreteľné, či je to zabodnutý šíp, keď napr. autor nezobrazil krv, Pridám postupne ďalšie obrázky (a všimnite si, že tvár bola taktiež častým terčom, a aj to je zaujímavé, ako na obrázkoch nižšie autor, Červený Kôň, zobrazil povyťahované šípy, z ktorých niektoré si mohla z tela vytiahnuť obeť, kým ešte žila, no skôr ide o to, že boli povyťahované Indiánmi, predtým než začali s mäsiarinou, aby im nezavadzali, "nepichali do očí"):
Červený Kôň kreslil na šípoch pomerne veľké hroty, čo až tak prehnané nie je. Indiáni používali hroty s rôznymi tvarmi a dĺžkami, ale hroty s dĺžkou cez 10 cm asi neboli zriedkavosťou. Zopár fotiek nájdených hrotov z miesta bitky, na ktorých vidno ich rozmer.
A taktiež, ako kreslil aj Červený Kôň, v bitke kone tiež dostali svoje. Na obrázkoch nižšie sú hroty zabodnuté v konských kostiach:
Fotky hrotov zabodnutých v ľudských kostiach z miesta bitky je samozrejme problémom nájsť. Jeden hrot, ktorý je u nás známy už asi od socíku alebo začiatku 90's (fotka, ale z iného uhla, je myslím v jednom starom čísle Střeleckej revue, skúsim nájsť. Som si spomenul, že fotku som zverejnil už pred viac ako 10-timi rokmi na Paleoplanet-e, možno dakto pamätá), je dósť dlhý:
A pre porovnanie, do podobnej hĺbky zabodnutý hrot, ako tie vyššie, ale z o niečo neskoršieho obdobia a v bizónej kosti:
Použitá a odporúčaná literatúra:
Dokument o klasifikácii lukov a šípov v Severnej Amerike a Východnej Ázii:
Súčasná Afrika
Luky a šípy bežne používajú nigérijskí pastieri a farmári na ochranu svojho stáda či úrody, ale aj banditi pri prepadoch.
Nasledujúce tri obrázky sú zo zaujímavého artiklu Penetrating arrow injuries of the maxillofacial region. Píše sa v ňom o štyroch prípadoch poranenia ľudí šípmi v Nigérii. Dva obrázky nižšie patria k prípadu, keď na 18 ročného chovateľa dobytka zaútočili farmári, keď sa s dobytkom presúval z dediny do dediny. Pacient po prijatí do nemocnice bol pri vedomí, ale nevidel na pravé oko. Hrot šípu prenikol cez lebku až ku vonkajšiemu zvukovodu (vidno to na druhom obrázku). Pacient dostal len miernu infekciu mozgových tkanív, ktorá však bola vyliečená antibiotikami. Z nemocnice odišiel po 2 týždňoch (nepíše sa nič o tom, či ostal slepý na pravé oko).
Na obrázku nižšie je hrot šípu vyňatý pre zmenu zas z 35 ročného farmára, ktorý sa dostal do potýčky s chovateľmi dobytka na svojej farme. Po prijatí pacienta do nemocnice v plnom vedomí (až po dvoch dňoch po poranení) mu šíp trčal spoza ľavého ucha. Vyšetrenie preukázalo, že šíp prenikol vrchnou časťou krku až ku strednej časti tváre. Piaty deň po odstránení šípu bol pacient prepustený z nemocnice bez trvalých následkov.
Ďalší farmár, 26 ročný, bol napadnutý a poranený tromi zlodejmi. Pri prijatí do nemocnice ešte farmárovi trčal šíp z úst. Šíp vnikol do tela prednou, vrchnou stranou krku, spodnou časťou brady a úst až do mäkkého podnebia. Cestou spôsobil aj fraktúru časti sánky pod zubami. Pacient bol úplne pri vedomí a z nemocnice bol prepustený 5 dní po operácii, asi bez trvalých následkov.
Vo štvrtom prípade išlo o 45 ročného muža, ktorému pri prijatí do nemocnice trčal šíp z pravého oka. Poranenie bolo tiež spôsobené počas hádky medzi farmármi a chovateľmi dobytka. Pacient bol úplne pri vedomí, ale pociťoval silnú bolesť. Šíp prenikol cez oko a spodnou časťou lebky až k zadnej, bočnej časti krku. Šíp bol odstránený, ale pacient po niekoľkých hodinách zomrel na zástavu srdca.
Ďalší artikel z Nigérie Penetrated Arrow Shot Injury in Anterior Neck hovorí o poranení 48 ročného muža, chovateľa dobytka, ktorý dostal zásah šípom, keď sa snažil zabrániť krádeži jednej zo svojich kráv. Miesto zásahu je zreteľné z obrázkov nižšie (z tela trčí stopka kovového hrotu šípu):
Hrot sa vyberal dosť ťažko, keďže mal spätné tŕne. Pacient bol prepustený z nemocnice na pätnásty deň po operácii. Zotavil sa bez trvalých následkov.
V artikli Arrow injury to the skull base sa zas spomína prípad 30 ročného nigérijského farmára, poraneného ozbrojenými zlodejmi. Šíp mu vnikol do hlavy cez nos. Pri prijatí do nemocnice (až päť dní po poranení) mal pacient hrot šípu stále v hlave ale bol úplne pri vedomí. Z nosa mu vytŕčala stopka hrotu v dĺžke 4 cm, pričom celková dĺžka hrotu šípu bola 15 cm. Pacient sa po odstránení hrotu zotavil bez následkov. Obrázky:
Veľmi zaujímavý artikel je tento: Arrow injuries in North East Nigeria. Je to vlastne bilancia poranení šípmi, ktoré boli ošetrené na Univerzite Fakultnej nemocnice v meste Maiduguri v severo-východnej Nigérii počas rokov 1989-1999. Bolo zaznamenaných 73 poranených ľudí a iba traja svoje zranenia neprežili (zabitých bolo pravdepodobne omnoho viac, ale tí sa už samozrejme do nemocnice nedostali). Z nich 30 bolo poranených pri útoku ozbrojených banditov, 15 pri komunitných konfliktoch, 13 pri bojoch farmárov s chovateľmi dobytka, ktorí vstúpili na ich pôdu, 9 pri krádeži dobytka a pri šiestich nebola uvedená príčina. 19 ľudí bolo poranených na hlave a krku (šípy neprerazili lebku, aj keď v dvoch prípadoch zasiahli oko a zo siedmich ranených na krku mali štyria poranenú priedušnicu, dvaja cievny systém a jeden pažerák), 29 na hrudnej časti tela (z toho na šiestich museli byť vykonané operácie - 2 kvôli poraneniu srdca - pacienti prežili a 4 pre poranené pľúca, u ostatných bola vykonaná len torakostómia), 8 v brušnej (najčastejšie bolo poranené hrubé črevo, žalúdok a pečeň, tenké črevo poranené nebolo), 10 v horných končatinách, 5 v dolných a dvaja v perineu. Väčšinu ranených zasiahli šípy počas transportu na korbe auta.
V artikli Arrow Injury to the Heart, sa píše o poranení srdca 11-ročného chlapca šípom, počas lovu. Chlapec mal 3 dni hrot šípu v srdci, kým mu ho vyňali. Mal šťastie v tom, že šíp mal spätné tŕne a nedokázali ho mimo nemocnice vytiahnuť. Ak by sa to podarilo, pravdepodobne by umrel na nahromadenie krvi v perikardiu. Nemocnicu opustil po 2 týždňoch.
Snímka hrotu šípu v srdci chlapca:
Tu sa spomína prípad človeka zasiahnutého šípom do hrude, ktorý tiež prežil.
Röntgenová fotografia šípu v tele a hrot šípu:
Tu sa zas spomína prípad dvoch bratov (17 a 10 r.), pastierov dobytka, ktorí boli prepadnutí spolu s ostatnými členmi rodiny, počas pastvy, farmármi. Obaja bratia boli zasiahnutí šípom do pravého oka. V prvom prípade šíp prenikol ponad pravé obočie cez oko a uviazol až nad čeľustnou dutinou, v druhom prípade prešiel hrot šípu priamo okom a uviazol v oblasti očného nervu. Obaja prežili, ale oslepli na poranené oko.
Z uvedených prípadov poranení šípom sa dá usudzovať, že použité luky väčšinou nemali príliš veľký výkon, no pri zásahu tváre šípom, čo bolo a je očividne často využívané, sú samozrejme aj slabé luky schopné okamžite vyradiť protivníka z boja.
V tomto artikli s mierne zavádzajúcim názvom: Arrow injury to the chest in Nigeria: a novel form of combined penetrating and chemical injury with review of Nigerian literature, sa spomína prípad 22-ročného farmára, ktorý bol zasiahnutý šípom do pravej časti hrudného koša, pri potýčke s pastierom. Šíp však podľa všetkého nebol otrávený. V artikli sa ale spomína vlastnosť šípov upchať vstupný otvor, čo mierni krvácanie a zvyšuje šancu na prežitie - je to dedičstvom používania otrávených šípov - šíp nemusí, respektíve ani nemá mať širokú reznú plochu, hrot má byť úzky a dlhý, len aby prenikol k dôležitým orgánom tela, aby mal vysokú priebojnosť aj pri malých kinetických energiách (malé nároky na používané luky), a telo šípu má byť širšie, aby upchalo ranu a tak bránilo vyplavovaniu jedu z tela.
Artikel z roku 1909 o otrávených šípoch v Severnej Nigérii:
Ďalší artikel, do určitej miery súvisiaci s poraneniami šípmi v Nigérii:
|
|
|
|